Južné Osetsko bolo vlastne závislé vždy. Bola to autonómna oblasť na severe Gruzínska ktorá bola ale vždy tak trocha rebelujúca za svoju úplnú samostatnosť. Gruzínsku vládu nahnevala až vtedy keď jej obyvatelia ( okolo 75 000) bojkotovali Gruzínske voľby a dokonca si zorganizovali vlastné. Gruzíncom sa konečne naskytla príležitosť skrotiť rebelujúcu oblasť a preto ju rozdelila do krajov a zrušila jej status autonómie. Južné Osetsko sa ale odtrhlo od Gruzínska a vyhlásilo samostatnosť. Tento fakt veľmi vyhovoval Rusom ktorým by sa takéto oslabenie Gruzínska hodilo a osamostatnenie plne podporilo. Na druhej strane sa za Gruzínsko ako to adepta na vstup do Nato postavilo celé Nato a Osn ktoré Južné Osetsko neuznali.
Vojna
Konflikt bol iba otázkou času,jeho prvé náznaky sa udiali v roku 2008 kedy na seba na hraniciach nového štátu začali útočiť osetské a gruzínske jednotky. Gruzínci sa nenechali dlho provokovať a vyhlásili mobilizáciu po ktorej vstúpili do Južného Osetska. Vstup sprevádzalo bombardovanie celej oblasti na ktoré upozorňovali hlavne Rusi keďže pri nich podľa ruských správ zabili až 1500 ľudí. Západné média mali ale inú mienku a uvádzali iba 15 potvrdených. Rusi využili to čo vidíme v terajších mnohých vojnách kde sú média využívané ako de facto zbraň a vlastne to môžeme označiť za istý druh propagandy.
Tieto čísla boli takmer určite premrštené ale ani čísla západných médií nezodpovedali pravde. Impulz pre Rusov prišiel keď ich základňu v Osetsku zasiahlo bombardovanie pri ktorom zomrelo 10 ruských vojakov z mierovej misie a ruský prezident vyhlásil že do Južného Osetska vysiela tankovú armádu. Osetský povstalci sa ihneď pridali k Rusom a spoločne začali útočiť na Gruzínsku armádu. Ruské bombardéri tiež zasiahli niektoré mestá v Gruzínsku a ruská armáda ich niekoľko aj obsadila.Nato reagovalo pobúrením a Osn tiež vyhlasovala že by sa Rusi mali stiahnuť.Nato tajne podporovalo Gruzínske jednotky materiálne ,ale tie nemohli aj tak nemohli veľmi rusom klásť odpor. Gruzínci sa nakoniec stiahli a Južné Osetsko sa mohlo osamostatniť za minimálneho uznania zo strany západných štátov. Uznalo ho iba pár štátov a to Rusko, Nicaragua,Venezuela,Nauru.